14.časť

11. february 2012 at 21:19 | *Nessa* and *Nellie* |  Story
Tak a je tu 14. časť , pre dnes posledná :)


---------------*Z pohľadu Nellie*-----------

-Uf , no spusti. Nasilu som sa usmiala.
-Hm , tak fajn. Ale neviem úplne všetko..
-To nevadí , hovor už.. Ale ja fakt nie som prvotriedny ožran aby si vedel.. Uškrnula som sa a naznačila mu nech konečne začne..
-Fakt to chceš vedieť ?
-Louis ! Pozrela som sa na neho škaredým pohľadom..
-Dobre , dobre . Tak ...vraj sme hrali flašu á... to že si si dala pusu s každým , je ešte v pohode. Ale ja som si musel dať pusu s Harrym. Vybuchla som do smiechu.. Viem si to predstaviť.. Haha !
-Ale veď to nie je až tak zlé no nie ? Zasmiala som sa.
-No sa dosmeješ keď to poviem že si sa takmer so mnou vyspala..
-Prosím ?! Normálne mi zabehlo..
-Presne takto som sa tváril aj ja keď mi to Liam povedal... Kriste pane , odpusť. Ja som sa takmer vyspala s chalanom ktorého som prakticky ani nepoznala .. No teda poznala ale len zo všetkých tých fejsbúkových stránok.
-Uf , tak toto.. Dúfam že nič vážnejšie nebolo..
-Nie nebolo. Neboj sa . I keď ..Zamyslel sa..
-I keď čo ?! Vyzvedala som.. Na čo ten myslí ?
-Ale nič. Hej , a toto čo je ?! Nechápala som. Až potom som si všimla že ukazuje na tričko ktoré mi vykúka spod trigovice. Jasné , došlo mi to. Malo pásiky..
-Ale no tak Louis , ja nie som jedna z vás. Na mňa sa ten tvoj zákon alebo čo to je nevzťahuje.. Zasmiala som sa. Ale on vyzeral dosť vážne , bol schopný po mne skočiť. Ja som sa postavila z lavičky..
-Týý , poď sém ! Zasmial sa a začal ma naháňať . Behali sme tam ako malé deti . No dalo sa čakať že sa niečo stane.. Potkla som sa a spadla do jazera. Voda bola príšerne studená. Louis stál na brehu a smial sa. Samozrejme , že som to tak nenechala a začala som sa akože topiť.
On skočil za mnou , príležitosť pre mňa. Skočila som na neho a ponorila ho.
-Ha ! To máš za to . Smiala som sa.
-Ty si zlá ! Odul sa.
-Áno , ja viem. Ešte som ho ošpliechala a vyšla von. Zvonil mi mobil. Divila som sa , že sa nepokazil..
-Nellie ! Povieš mi kde si ?!
-Nessa ? Klud ja..
-Ty čo ? Mohla by si mi láskavo vysvetliť , prečo si ma nečakala?
-Ja ,hneď som doma , všetko ti vysvetlím.. Zložila som. Oboznámila som Louisa so situáciou. Chvalabohu ma zaviezol domov. Chudák jeho auto , všetko bolo mokré..
-Tak ahoj , musím ísť . Dala som mu pusu na líce a bežala domov. Sama sebe som sa čudovala. Nikdy som takéto niečo nespravila. Čo sa týka chalanov , nebola som moc skúsená...
Vošla som dnu a takmer som odpadla. Čakalo ma prekvapenie , no nie príjemné..

---------------*Z pohľadu Vanessy*---------

-Prosím, nevšimni si ma, - to mi behalo hlavou celú cestu zo školy von. Otvorila som vchodové dvere. "Prežila som!" vzdychla som si.
"Vanessa ?" začula som hlas, ktorý som dobre poznala, kričal na mňa Matt. Pomaly som sa otočila. "Vanessa ! Tak si to ty." bežal ku mne a objal ma.
"Ahoj." pozdravila som ho a bolo asi na mne úplne vidieť, že absolútne nemám náladu s ním hovoriť.
"Konečne som ťa našiel." usmieval sa na mňa, ako slniečko. - Tie slová som dnes už počula- usmiala som sa v duchu.
"No." odpovedala som mu ale úplne bez duše.
"Ako vidím, asi ma nenávidíš. Prepáč mi to, já.. Neviem ako ti to mám povedať, ale... Keď sme sa rozišli videl som na tebe, že je ti to strašne ľúto, ja som bol strašný debil..."
"...to si teda bol." skočila som mu do reči.
"No a ja som si uvedomil, že som stále do teba zaľúbený, ale moc neskoro." pozrel sa mi do očí.
"Čo čakáš, že ti na to odpoviem ?"spýtala som sa so škaredým pohľadom.
"Pozri, ja viem, že som ti dosť ublížil, ale mohli by sme byť najskôr kamaráti. Ale ja sa budem vždy snažiť o to, aby sme boli ešte niečo viac." chytil ma za ruky. Vyzeralo to naozaj čudne. Ja som nevedela, ako sa z toho vymotať,
"Počkaj, mala ma tu čakať Nellie, musím jej zavolať." povedala som a pustil mi ruky.
"Nellie ! Povieš mi kde si ?! " zvrieskla som na ňu s nádejou, že bude niekde nablízku, nanešťastie nebola.
"Nessa ? Klud ja.." koktala, bola som sklamaná, že ma tento krát nezachráni a tak som na ňu chúďatko zvrieskla ešte viac.
"Ty čo ? Mohla by si mi láskavo vysvetliť , prečo si ma nečakala?"
"Ja ,hneď som doma , všetko ti vysvetlím.." zložila.
"Aháá takže ma čakáš doma a mám sa ponáhľať ? Dobre, hneď som tam.." pokračovala som vo falošnom telefonáte.
"Ako si počul, musím ísť." povedala som Mattovi. On ma však opäť (!!) chytil za ruky.
"Rád by som šiel s tebou."
"No, vieš..." žiadna výhovorka ma nenapadla. Čo to ja mám dnes za deň ?! "No dobre, poď..." prekrútila som očami. Celú cestu domov za mnou behal, ako poslušný psík. Prišli sme domov a Zoey ho hneď privítala. Mala ho strašne rada, pretože sme všetci traja spolu chodili na prechádzky, a on ju vedel vždy tak vynaháňať, kedysi...
"Zoey! Ahóoj!" pozdravil ju a ona spravila jej typický postoj na hranie. Zadok hore a predné nohy dole. Bola zlatá.
"Pamätá si ťa." usmiala som sa. Matt sa na mňa usmial tiež. Tak do tohto krásneho úsmevu som bola vtedy až po uši zaľúbená. Vošli sme do vnútra a usadili sme sa na pohovku.
"Si ešte krajšia, ako predtým." začal mi lichotiť, a to nebolo dobré. Vždy sa do takýchto slov buchnem.
"Ďakujem." začervenala som sa. On sa ku mne začal pomaly približovať a ja som nevedela, čo mám robiť ale neuhla som sa, chcela som to opäť cítiť, tú jeho krásnu kolísku. Neviem či na nešťastie, alebo chvala bohu niekto otvoril dvere. Bola to Nellie.



 

1 person judged this article.

Comments

1 Ren♥ Ren♥ | Web | 11. february 2012 at 21:23 | React

kráásne píšeš :) nádherné to je :D

2 Raduliatenko Raduliatenko | 11. february 2012 at 22:28 | React

Aach čo by som ja dala za to aby som bola s Louisom..:D ..škoda že dnes už viac časti nebude :/:D

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement