17. časť

12. february 2012 at 18:25 | *Nessa* and *Nellie* |  Story
Tak, dnes posledná, prepáčte, ale akosi dnes nestíhame ://
Enjoy ;))



--------------*Z pohľadu Nellie*----------------

Ráno som sa zobudila na príšernú bolesť hrdla. Bolo mi fakt strašne , necítila som si celé telo. Pozrela som sa na hodiny ktoré ukazovali pol 7. Išla som za ockom do pracovne , tam bol každé ráno..
-Oci ? Odkašlala som si..
-Čo ti je Nellie ? Si nejaká bledá , poď sem si sadni. Posadil ma na sedačku a mne sa zatočila hlava..
-Je mi zle ocko. Bolí ma celé telo.. Cítila som sa naozaj príšerne..
-Počkaj tu.. Otec niekam odišiel a ja som zostala sama. Cítila som , ako ma ovaluje horúčava.
-Tak , daj si to pod pazuchu. Podal mi do rúk sto ročný teplomer.
..Po 5 minútach mi ho zobral a pokrútil hlavou.
-Obleč sa , ideme k lekárke. Máš teplotu..
-Dobre oci. Z veľkými ťažkosťami (div že som si nerozbila držku) som sa dotrepala hore. Na chodbe ma takmer zvalcovala Nessa. Škaredo na mňa zagánila a zišla dole. Počula som len to ako sa rozpráva s otcom a potom len buchnutie dverí.
V izbe som sa horko-ťažko obliekla a zas zišla dolu , kde ma už čakal ocko..
...Výborne ! Lekár mi oznámil že mám angínu a najmenej týždeň budem doma. Veď sa unudím k smrti.. Hneď ako sme prišli domov som sa zvalila na gauč. Ocko mi priniesol teplý čaj a deku. Ja som sa do nej zababušila a zapla telku..
-Nellie , musím ísť do práce. Ale je tu Filip , ten sa o teba postará neboj sa..
-Ahoj oci , nech sa ti darí. Ledva som vládala rozprávať..
Keď otec odišiel , venovala som sa telke kde rozoberali mňa , samozrejme. V zápale zlosti som to vypla a radšej som si pustila niečo iné. Akurát dávali Nema. Super rozprávka. Hlavne Dory , P.Sherman 42 Wallaby Way , Sydney , stále si to pamätám ! .. Syn fábio ! .. Tie jej výpadky pamäte , celá ja..
Asi v polke filmu som zaspala.
..Snívali sa mi samé blbosti , napríklad že nám prišli opraviť záchod (-.-).
Keď som sa zobudila , niekto vedľa mňa sedel . Bol to Louis .. A Zayn.
-Čo tu robíte ? Ešte vás nakazím a to by vaše fanúšičky neprežili. Horko-ťažko som sa usmiala.
-Nám to nevadí , chceli sme ťa vidieť. Usmial sa Zayn. Až teraz som si všimla aký má krásny úsmev.
-Presne tak. Filip volal Gemme a tá nám povedala že si chorá. Tak sme tu , aby si nebola sama. Filip sa kvôli bábu snaží tráviť viac času s Gemmou. Krásne sa usmial. Bože , aj on má taký krásny úsmev. Celí sú krásni. No zrazu sa vynorili z kuchyne aj ostatní . Pane bože , kde som sa to dostala ?!...

-----------------*Z pohľadu Vanessy*--------------

Vôbec som nemala chuť niekoho vidieť. Obliekla som sa a odišla z domu o 8. Keď som odchádzala, videla som, ako Nellie vychádza z otcovej pracovne a vyzerala strašne. Tak choro. Chúďatko. Ale aj tak sa na ňu ešte hnevám, mohla mi povedať, že chce Nialla. Ach jo. Prechádzala som sa po Londýne, keďže som mala ešte hodinu čas. Naraňajkovala som sa McDonalde. Zrazu sa mi niekto zozadu prihovoril.
"Nezdravé jedno hneď zrána ?" Bol to Liam s jeho priateľkou Danielle. Akí sú spolu zlatí.
"Ahojte." pozdravila som s plnou pusou. "Kam ste sa vybrali?"
"Ále ideme sa naraňajkovať." odpovedala mi Danielle. Mala príjemný hlas. Fakt sú spolu zlatí.
"A ty čo tu takto skoro ráno?" spýtal sa ma Liam.
"Nó, nemala som chuť byť doma, teraz je to tam ako na mínovom poli, s Nellie som pohádaná a tak, proste..."
"Aha, chápem. Mám sa pýtať?"
"Myslím si že nie." zasmiala som sa. Liam a Danielle so mnou. Rozprávali sme sa a potom som šla do školy. Ani tam som nemala na nikoho náladu, tak som bola na každého odporná. Konečne sa škola skončila.
"Vanessa?" oslovila ma opatrne Ronnie a videla som na nej, že čaká že na ňu vyšteknem. Radšej som iba na ňu kývla hlavou, nech hovorí.
"Nemáš náhodou dnes tú skúšku s Blackom?"
Ja som sa zarazila, úplne som na to zabudla.
"Dóó.... Šľaka!!!" kríkla som a opäť som uháňala tou istou chodbou ako minule.
"Veľa šťastia." zakričali mi Ronnie a Nicky. Ďakujem, budem ho potrebovať. Vošla som do učebne a Black tam ešte chvala bohu nebol, tak som sa vydýchala. Na stole boli papiere, pravdepodobne to, čo mám dnes odspievať - pomyslela som si. Chytila som ich do ruky a skúšala si ich len tak spievať. Úplne sa mi to páčilo. Precítila som to, ako najlepšie som to vedela. Dokončila som posledný tón. -Škoda, že Black nepočul toto- pomyslela som si. Zrazu som počula za sebou potlesk.
"Presne toto som od vás chcel Vanessa." povedal a podišiel ku mne bližšie. "Ste úžasná speváčka a vidím vo vás veľký potenciál, ale spev pred veľa ľuďmi vám robí problémy. Váš spev závisí od vašej nálady a keďže táto pieseň nebola bohvieako veselá, zaspievali ste ju úžasne."
Trochu som sa pousmiala a pozrela som sa na neho ďakovným pohľadom.
"Viete, umelci vnímajú smútok inak ako obyčajní ľudia. Zasiahne ich to viac. Preto je to na nich viac poznať." wow, z takejto stránky som Blacka ešte nevidela. Bol taký, normálny.
"Veľmi pekne vám ďakujem." povedala som a vyšla z triedy. Bola som pripravená vyjasniť si to s Nellie a povedať jej, že sa na ňu nehnevám. Prišla som teda s úsmevom domov a šla som do jej izby. Ona tam však nebola. No nič, šla som teda do svojej izby a zbadala som ju aj spolu s Louisom a Zaynom.
 

1 person judged this article.

Comments

1 love-jane love-jane | Email | 12. february 2012 at 18:55 | React

Další až zítra?? To nepřežiju ://

2 storyaboutonedirection storyaboutonedirection | 12. february 2012 at 18:56 | React

[1]: Nestíhame písať ?:/
Ale sľubujeme , že sa máte na čo tešiť ! :)

3 little.styles little.styles | 12. february 2012 at 19:14 | React

božžeeeeee!!! :) teším sa strašne na ďalšiu! :*

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement