28.časť

19. february 2012 at 11:46 | *Nessa* and *Nellie* |  Story
Ďalšia časť ! . Budeme sa snažiť pridať ešte jednu , ale radšej nič neslubujem :D
A vďaka za všetky komentáre , vážime si to :)


----------------*Z pohľadu Nellie*-----------

Vrhli sa na nás ako supy na mäso... Neskutočné.
-Nellie , Neliie ! Je pravda že chodíte s Niallom Horanom ?
-Slečna Torresová Zayn Malik alebo Louis Tomlinson ?
-Kedy si už konečne vyberiete ?
-Akceptujú toto správanie zvyšní členovia skupiny ?!?!
Takéto otázky sa na mňa valili z každej strany. Super , čo teraz ? Mám byť ticho alebo mám niečo povedať ? Nie , nemohla som byť ticho.. To fakt nešlo.
-Niall má priateľku a je s ňou veľmi šťastný. A Zayn a Louis sú len kamaráti. Dovolíte ?! Ponáhľame sa ! Ach bože , zabijú ma. Už to vidím. Ten Niallov vražedný pohľad ako keď mu niekto zoberie čips.
..Po 10 minútach sme sa konečne dostali do auta . Ja som bola vďačná že Nessa na moje vyjadrenie o Niallovi nič nepovedala.
-Nellie ? Hovorila si pravdu ? Otec na mňa hodil ten pohľad. Taký ten.. Divný !
-Tak za prvé , pozeraj na cestu , chcem ešte žiť. A za druhé , áno hovorila som pravdu..
Ďalej sa k tejto téme našťastie nevyjadroval. Nessa bola celú cestu do nemocnice ticho a usmievala sa do mobilu. Ach , zaľúbenci !
-Aby ti neodpadli prsty Vanessa. Zasmiala som sa..
-Hm , čo ? Zjavne ma nepočula. To som si mohla myslieť..
-Nič , len že ti horia gate.
-Ty si tela. Venovala mi škaredý pohľad a venovala sa mobilu ďalej.
-Ale no tak , Nellie nechaj ju. Raz si aj ty nájdeš nejakého mládenca. Už len toto mi chýbalo. Milujem keď otec začne rozoberať tému chalani.
No našťastie , odpovedať som mu nemusela , keďže sme boli pri nemocnici.
..S Vanessou sme mali počkať v aute , takže som využila situáciu.
-Nessa , môžeš sa mi chvíľu venovať ?
-Samozrejme. Žiarivo sa na mňa usmiala a odložila mobil. Páni , nespoznávam ju . Ten Niall s ňou robí divy.
-Starká aj otec v sobotu odchádzajú do Írska na tú návštevu či čo to.. Mali by sme to nejako využiť , čo povieš ?
Neodpovedala. Len sa šibalsky usmiala a kývla hlavou. Tá je ale skazená , muhaha... Po chvíli prišiel ocko aj so starkou. Tak rada som ju videla. Usadila sa v aute a my sme mohli vyraziť. No stále sme nevedeli kam..
Po pol hodine sme boli na mieste. Zastali sme pri nejakej reštaurácii na kraji Londýna. Za ňou sa rozprestieral obrovský park s jazerom. Nádhera..
-Tak rodina , ideme na obed ! Otec zavelil a všetci sme sa pobrali do vnútra.
Krásne zariadené. Všetko z dreva. Objednali sme si , ja som si samozrejme objednala spolu s Vanessou špagety. A otec so starou mamou niečo , čo pripomínalo.. Hm , ani neviem čo. Skutočne divné jedlo. Niečo medzi polievkou a kašou. Blé.
Keď sme dojedli , vybrali sme sa spokojne domov...
Z auta som išla ako posledná , pretože som sa musela asi 50krát vrátiť lebo som si vždy niečo zabudla. Keď som už konečne mala všetko , vykročila som k domu. No niekto ma potiahol za ruku.....

----------------*Z pohľadu Vanessy*-------------

Neuveriteľné, okrem bleskov fotoaparátov sa na Nellie vrhali otázky typu:
"Slečna Torresová Zayn Malik alebo Louis Tomlinson ? Nellie , Neliie ! Je pravda že chodíte s Niallom Horanom ? Kedy si už konečne vyberiete ?"
Videla som na nej, že jej to nie je 2-krát príjemné, ale tak, komu by bolo. Poriadne sa zaťala a odpovedala :
"Niall má priateľku a je s ňou veľmi šťastný. A Zayn a Louis sú len kamaráti. Dovolíte ?! Ponáhľame sa !" pretlačili sme sa aj o ocom nakoniec šťastne do auta. Bola som na ňu hrdá. Ja by som asi stratila nervy a minimálne by som im dala pocítiť niečo z môjho osobného slovníka.
Oco naštartoval a keď sa na mňa pozrel tým takým zvláštnym pohľadom, už som vedela, že niečo nie je v poriadku. Potom sa otočil na Nillie a spustil.
"Nellie ? Hovorila si pravdu ?"
"Tak za prvé , pozeraj na cestu , chcem ešte žiť. A za druhé , áno hovorila som pravdu.." odpovedala Nellie.
Musela som sa zasmiať, vystihla to. Obyčajne keď oco niečo počas riadenia rieši nedopadne to dobre.
Dala som si sluchátka do uší a počúvala, čo obyčajne robievam cestou v aute. Prvý song mi ale prerušila sms-ka. Niall.
Musím ti niečo napísať, je to vážne...
Zhrozená som sa na to pozerala a odpísala som že čo sa stalo, nech píše.
Nellie niečo s úškrnom povedala, ale akosi som to nevnímala. Nič nové pod Slnkom.
"Hm , čo ?" spýtala som sa a na chvíľu som odtrhla oči od mobilu.
"Nič , len že ti horia gate." zasmiala sa.
"Ty si tela." odvrkla som jej. Veľmi vtipné. Tento výraz s teľaťom na seba veľmi rady a často používame, takže už to neberieme ani ako urážku.
"Ale no tak , Nellie nechaj ju. Raz si aj ty nájdeš nejakého mládenca." otočil sa na nás oco. Ja som musela zadržovať smiech a chúďatko Nellie len na neho pozrela pohľadom typu : Ach bože, ešte toto mi chýbalo. Pozrela som sa na mobil a ďalšia sms.
Milujem ťa. Hneď ako to tu dokončím zastavím sa po teba a niekde pôjdeme, podľa toho, ako sa budeš cítiť
Aww. Nechápem, ako sa takýto super chalan mohol buchnúť práve do mňa. Tomu fakt asi nikdy nepochopím.
Boli sme už pred nemocnici a ja s Nellie sme zostali v aute.
"Nessa , môžeš sa mi chvíľu venovať ?" spýtala sa ma a ja som opäť som odtrhla zrak od tej krásnej sms, ktorú som si prečítala minimálne 100- krát.
"Samozrejme." usmiala som sa na ňu a pri tom som sa ešte stále rozplývala nad tou sms.
"Starká aj otec v sobotu odchádzajú do Írska na tú návštevu či čo to.. Mali by sme to nejako využiť , čo povieš ? " spýtala sa.
Ja som už presne vedela, kam mieri. Uškrnula som sa na ňu a prikývla. Zrazu otvorila dvere do auta starká. Konečne som ju opäť videla. Napokon nasadol aj oco a vyrazili sme. Oco zastavil pri reštaurácii na okraji Londýna. Bolo to tam nádherné. Okolo bolo jazero a všade plno stromov a príroda. Tak to je moje.
"Tak rodina, ideme na obed." zavelil rukou oco a my sme ho nasledovali. Šli sme ako húsky za sebou. Haluz. Otvorili sme dvere do tej reštiky a vnútro bolo tiež úplne nádherne zariadené kam som sa pozrela všetko z dreva. Už viem, kam budem chodiť obedovať. Spolu s Nellie sme si samozrejme neobjednali nič iné ako špagety. Boli dobré, ale pri pohľade na to, čo si objednali starká s ocom mi to akosi pokazilo chuť. Ale, aj tak nemali na mamine špagety. Konečne sme dojedli a ja som mala pocit, že sa nepostavím. Keby ma sotili z nejakého kopca, určite sa kotúľam.
Celou cestou som samozrejme počúvala songy a pozerala z okna. Toľká relaxácia. Prišli sme a ja som šla do izby, potrebovala som si ľahnúť. Bola som unavená, ani poriadne neviem z čoho, možno z toho prejedenia.

 

1 person judged this article.

Comments

1 story-one-direction__Catty story-one-direction__Catty | Web | 19. february 2012 at 12:16 | React

Boží doufám že dnes další bude:)

2 Lulu Lulu | 19. february 2012 at 13:31 | React

kto ju chytil za ruku??? prosím nech to je ten čo si myslím!! :D

3 KačerDonald KačerDonald | 19. february 2012 at 13:40 | React

Teším na pokračovanie.

4 Tinush Tinush | 19. february 2012 at 18:40 | React

Prosím dajte ďalšiu :))

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement