7.časť

10. february 2012 at 15:54 | *Nessa* and *Nellie* |  Story
Tak a je tu 7.časť :))
Príjemné čítanie a poprosíme komentáre ;)


-----------*Z pohľadu Nellie*

...ležala som na stole. Áno na stole vonku v záhrade. Všade bodrel , ešte väčší ako je v mojej izbe. No ešte viac ma zamrazilo keď som sa spamätala. Z jednej strany pri mne ležal Louis a z druhej Zayn. Bolo to fakt divné lebo si nepamätám že by som sa so Zaynom bavila. Viem že sme sa s Louisom o niečom rozprávali no neviem už o čom. Mala som totálne okno , ale aj dvere , posteľ ,vlastne celý dom (:D) .
Pozrela som do predu a videla som ako sa Nessa dvíha zo záhradnej hojdačky a vedľa nej , teda skôr na zemi ležal Niall a Harry. Pre boha , čo sa dialo ?!?! Prudko som sa postavila a bežala za ňou . No nebolo to také ľahké , všetko ma bolelo. Bola som rozbitá , ale totálne.
-Nellie ! Čo sa tu dialo ?!?! Ja si nič nepamätám ! Začala po mne kričať a ja som sa len čudovala že sa nikto nezobudil..
-Au , moja hlava ! Nehuč tak ! A ako to že si nič nepamätáš ? Veď ty si tá ktorá si všetko pamätá !
-Ja to nechápem. Vôbec nič si nepamätám. Teda iba to ako som tancovala s Niallom ale po tom som už vygumovaná.
-ježiško na križku , poďme radšej preč ! Poď , vypadnime !
-Hej , počkaj ! Ale čo Filip ?
-Čo s ním ?! Ten je určite vyčerpaný po našej noci ak dal na našu radu. Ideme ! Chytila som ju za ruku a ťahala smerom k východu.
Kráčali sme naprieč Londýnom. Nemohli sme ísť autobusom , keďže sme poriadne nevedeli ani kde je zástavka. Ľudia na námestí na nás divno pozerali. Viem , museli sme vyzerať fakt hrozne , ale až tak ?
Keď sme išli okolo obrovského výkladu , docvaklo mi to. Išla som celú dobu len s jednou teniskou. Ale akoto že som to necítila ?! Ma niekto počaroval alebo čo ?! Radšej som sa tvárila že o ničom neviem a tvárila sa , že som turista.
Pred domom sme sa prežehnali a dúfali , že nikto nebude doma. Bola totiž 1 hodina poobede.
Vošli sme a na ľadničke sme našli odkaz : Išli sme so starkou niečo vybaviť. Vrátime sa večer. Otec.
-Nessa ! Prídu až večer ! Neodpovedala . Nessa , počuješ ?! Až večer ! Stále neodpovedala.
Išla som sa po nej pozreť. Jasné , to som si mohla myslieť. Bola rozvalená na gauči a spala. Jej poloha sa nedala identifikovať. Myslím , že keby ju vidí autor kamasutry , tak si ju najme ako jeho osobnú pomoc.
Ja som spravila to isté čo Nessa , s tým rozdielom že som si išla ľahnúť do svojej izby.

-------------*Z pohľadu Vanessy*--------------

Bola som zamotaná v záhradnej húpačke. Pokúšala som sa odmotať a pri tom odmotávaní som z nej spadla na zem hneď medzi Nialla a Harryho. -Ja som sa bavila s Harrym?- prebehlo mi hlavou. Zdvihla som sa zo zeme a sadla som si na húpačku, snažila som si spomenúť, čo sa všetko stalo. Ako je to možné, že si nepamätám ?! Vždy si všetko pamätám, z takýchto osláv!
Uvidela som Nellie, pozerala na mňa, tak som sa zdvihla z húpačky. Ona sa zdvihla tiež, zo stola. Zo stola ? Preboha ona spala na stole ?! ... Bežala ku mne a ja som na ňu nechtiac zhúkla, akosi som neovládala svoju hlasitosť, až tak som bola mimo : "Nellie ! Čo sa tu dialo ?!?! Ja si nič nepamätám !"
"Au , moja hlava ! Nehuč tak ! A ako to že si nič nepamätáš ? Veď ty si tá ktorá si všetko pamätá !" wow zblízka vyzerala ešte viac rozbito, ako z diaľky.
"Ja to nechápem. Vôbec nič si nepamätám. Teda iba to ako som tancovala s Niallom ale po tom som už vygumovaná." vysvetlila som jej už pokojnejšie a prehrabala som sa vlasmi, aby som ich mala aspoň trochu "učesané", keď už nič iné.
"Ježiško na križku , poďme radšej preč ! Poď , vypadnime !" vyhŕkla na mňa Nellie.
"Hej , počkaj ! Ale čo Filip ?"
"Čo s ním ?! Ten je určite vyčerpaný po našej noci ak dal na našu radu. Ideme !" zdrapla ma za ruku a ťahala von zo záhrady. Nepáčilo sa mi to, mohli sme tam ešte zostať, aby sme pozisťovali, čo sa stalo. A čo chudáci chalani ? Bohvie, čo sa stalo. Keď mám niečo v sebe som schopná všelijakých úchylností, tak dúfam, že som sa aspoň kludnila. Ako som tak pozerala okolo seba, keď sme šli cez Londýn, ľudia sa na nás pozerali takými pohľadmi, ako keby našli príbuzných toho mimozemšťana z Melmaku. Keď som sa tak pozerala na Nellie, prišlo mi na nej niečo čudné, kde má tenisku ? Všimla som si, že si to všimla aj ona, ale nejako špeciálne to neriešila a ja som len udržiavala v sebe smiech.

"No tak, ideme na to." povedala som si len tak pre seba, keď sme prišli pred náš dom. Obidve sme dúfali, že nikto nebude doma. Otvorili sme dvere a naozaj, všade ticho. Nevydržala som už ďalej stáť na nohách tak som sa zhodila na gauč. Potom som už len počula, ako na mňa Nellie kričí z kuchyne, ale nerozumela som čo. Už som bola na pol ceste ku krajine jednorožcov.
 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Simona Simona | 10. february 2012 at 17:09 | React

Je to uplne uzasne. .prosim, date dnes este jednu cast?  :))

2 storyaboutonedirection storyaboutonedirection | 10. february 2012 at 18:48 | React

Ďakujeme :)) Samozrejme že áno, ak stihneme, možno pridáme aj dve, uvidíme :))

3 little.styles little.styles | 10. february 2012 at 18:53 | React

Pred hodinou som začala čítať a je to úžasné :* prosíííím ďalšie a ďalšieeee! :)

4 storyaboutonedirection storyaboutonedirection | 10. february 2012 at 18:58 | React

[3]: Idem pridať ešte jednu.. a neskôr večer pridám/e možno ešte jednu , uvidí sa ;))
A veľmi pekne ďakujeme:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement