58.časť

9. march 2012 at 10:40 | *Nessa* and *Nellie* |  Story
Tak sa budeme aj my opakovať :D Veľmi pekne vám ďakujeme, za všetky komenty :))
Ani si neviete predstaviť, čo to pre nás znamená. Núti nás to písať ďalej :)) Naozaj vám patrí veľká vďaka ;P

..........Z pohľadu Vanessy*.......
Starká mi ešte večer pomáhala poriadne zbaliť veci a oco volal do školy, že neprídem kvôli tomu, že som odcestovaná.
"Dobré ráno Vanessa." usmievala sa na mňa Jane, keď som prišla do kuchyne s kuframi.
"Nessa tie kufre ti idem odniesť do auta, choď sa najesť." ponúkol sa oco a ja som si sadla s Nellie, ktorá si už pochutnávala na raňajkách. Zarzu sa dolu po schodoch vyrútila Mikayla s kuframi. Ja som sa na ňu prekvapivo pozerala. Raz na ňu, potom na Jane a nakoniec na Nellie, ktorá bola rovnako prekvapená, ako ja.
"Vanessa, Mikayla ide s tebou." vysvetlila mi Jane, keď videla môj nechápavý pohľad.
"Čože?" zasmiala som sa. Bože daj, aby to bol len vtip.
"Nepočula si?!" vyštekla na mňa Mikayla.
"Práveže počula, len tomu nechcem uveriť." odvrkla som jej. Super a ja som si myslela, že mi to v tom Paríži nikto nepokazí.
"To zvládneš, nevšímaj si ju." povzbudila ma Nellie. Ja som sa zhlboka nadýchla a rozhodla som sa, že si to vezmem k srdcu a všímať si ju nebudem. Nebudem si predsa kaziť výlet do Paríža.
"No poďte mládeš nastupujeme." zavelil oco a nahrnuli sme sa všetci do auta. Samozrejme ja, Nellie, oco a starká do jedného a Jane, Mikayla a Chris do druhého.
"Oci inak to, že so mnou ide aj Mikayla, si mi mohol povedať."
"Ja viem, ale bolo to narýchlo, nemohol som nechať prepadnúť letenku, keďže Nellie nejde."
"Ale ja...no nič." povedala Nellie a ja som sa na ňu začudovane pozrela, ale neriešila som to. Celú cestu mi starká a oco dávali prednášky o tom, že si mám dávať pozor a blá blá blá.
"Budeš mi chýbať. Drž sa !" Nellie ma objala tak, že ma skoro rozpučila.
"Aj ty mne." usmiala som sa na ňu.
"Neboj, mňa sa len tak nezbavíš." žmurkla na mňa a ja som zas nevedela o čom hovorí. Nechápem veciam nejako často, na tom niečo bude.
Silné objatie som dostala aj od oca, starkej, Chrisa a aj od Jane.
"Vanessa, buď prosím na Mikaylu milá. Viem, že ona dosť rýpe, ale pokús sa." povedala mi Jane.
"Budem sa snažiť." usmial som sa na ňu.
"To je dobre." opätovala mi úsmev. Ona je taká nádherná, už viem, prečo sa do nej oco zamiloval. Aj keď na našu mamu nemá nikto, ale Jane je tiež v pohode.
"Za chvíľu vám to odlieta." povedal oco a pozrel sa na hodinky. "Mali by ste tam už ísť."
Rozlúčili sme sa teda poslednýkrát a vybrali sme sa do lietadla. Leteli sme prvou triedou, keďže si oco poriadne buchol po vrecku. Sadli sme si na svoje miesta a keďže mala so mnou pôvodne letieť Nellie, tak bohužiaľ sedela vedľa mňa Mikayla. No čo povedať, bude to cesta dobrodružná cesta. Alebo skôr horor, podľa situácie.
"Počuj, nechcem sa hádať, tak by sme sa nemuseli podpichovať, ani nič. Dobre ? Je to výlet a ja si ho nechcem pokaziť." otočila som sa na Mikaylu s nádejou, že to pochopí.
"Je mi ukradnutý tvoj výlet. Ja mám v Paríži v pláne aj tak niečo iné." odvrkla.
"Len prosím ťa nesprav nejakú hovadinu. Nechcem ísť odtiaľ ešte skôr, ako tam vôbec prídem."
"Nech ťa nezaujíma, čo tam budem robiť, nie je to tvoja vec."
"Veď ja som sa nepýtala, čo tam budeš robiť ty blondýna." zasmiala som sa.
"Ešte aj tu sa hádajú, no toto nie je už normálne..." počuli sme za nami niečí hlas.

........*Z pohľadu Nellie*.......
Zatiaľ , čo starká pomáhala Nesse baliť sa , ja som sedela v izbe a rozmýšľala som. Som ja ale krava ! Keby som neprijala tú ponuku , mohla som ísť do Paríža tiež. Mohla som zas bývať v jednom z našich hotelov , mohla som sa večer prechádzať popri Eiffelovke.
Ale aspoň pomôžeš Nellie ! Nemôžeš mať všetko ? Ty o čom krútiš ? Prečo sa vždy ozveš keď to najmenej potrebujem ?! Lebo máš miesto mozgu v hlave džem ! A ako by sa mi tam dostal ?! Čo si myslíš , že si cez uši pchám do hlavy rozdrtené slivky?! Nechápem sa. Som zrelá na psychiatrickú liečebňu. Vážne , mala by som uvedomiť. Rozprávať sa sama so sebou.. Divné.
...Ráno som si pochutnávala na raňajkách a niečo ma napadlo. Pôjdem tam ! Pôjdem.. Hneď v piatok večer sadnem na lietadlo , alebo vlak. To je jedno , proste tam pôjdem. No Vanesse nič nepoviem , bude to prekvapenie. Dúfam , že sa poteší.
Pridala sa ku mne aj Nessa. No keď som zbadala , ako sa dolu schodmi rúti Mikayla s kuframi v ruke , nebolo mi všetko jedno. Že by sa konečne rozhodla presťahovať do maštale ?
-Vanessa, Mikayla ide s tebou. Vysvetlila Jane Nesse. No , tak toto je zlé. O dôvod na vyše prekvapiť ju !
-Čože? Vanessa sa zasmiala. Pravdepodobne si myslela , že je to vtip. No Jane mala na tvári vážny výraz , takže vtip to nebol.
-Nepočula si?! Vyštekla na ňu Mikayla. Mala som sto chutí jej zas vraziť. No ešte po včerajšku ma tá ruka trochu bolela. A očividne , aj Mikaylu nos , keďže mala ešte viac make-upu ako obvykle. No bola som na seba hrdá. Pekne som jej vrazila !
-Práveže počula, len tomu nechcem uveriť. Odvrkla jej Vanessa. Chúďa moje , dúfam že to tam prežije.
-To zvládneš, nevšímaj si ju. Podporila som ju. To bolo v tej chvíli najmenej , čo som mohla spraviť.
Otec zavelil , že ideme , tak sme sa všetci poslušne pobrali do auta. Chvalabohu , že Mikayla išla druhým autom , lebo by som sa na ňu nevydržala pozerať..
-Oci inak to, že so mnou ide aj Mikayla, si mi mohol povedať.
-Ja viem, ale bolo to narýchlo, nemohol som nechať prepadnúť letenku, keďže Nellie nejde. Asi som zle počula. Nie , počula som dobre..
-Ale ja.. No nič. Radšej som bola ticho. Super ! Takže Mikayla má moju letenku , čo teraz ?!
Nezostáva mi nič iné , len si zohnať druhú.. Babka Nesse dávala po ceste prednášku , no ja som bola mysľou niekde inde. Rozmýšľala som , ako tam za nimi pôjdem. Keďže v piatok učím do tretej , tak si musím nájsť let po tretej. Otec mi dúfam dá na letenku.. Lebo ak nie , tak budem musieť siahnuť na moje úspory.
-Budeš mi chýbať. Drž sa ! Objala som ju tak tuho , že sa divím , že sa nezadusila.
-Aj ty mne. Usmiala sa na mňa.
-Neboj, mňa sa len tak nezbavíš. Žmurkla som na ňu. Bavilo ma , hrať sa na tajomnú.
..Posledný krát sme sa rozlúčili a odišli sme domov. Pripravovala som sa na to , ako oznámim otcovi môj plán. Lenže , on ma určite nenechá ísť samú . Niekedy je až moc starostlivý.
Keď sme prišli domov , zavolala som Daniellovi a Ivonne. Boli u mňa do piatich minút. Spolu sme sa pobrali do najzadnejšej časti záhrady. Sadli sme si za záhradný domček a rozprávali sme sa. Oboznámila som ich s mojim plánom a oni ma len podporovali , to som potrebovala.
-Počuj , čo máš s rukou? Opýtal sa ma Daniell a začal ju skúmať.
-Včera som Mikayle vrazila. Zaškerila som sa.
-Daj na to ! Tľapla som si s Ivonne. Zrazu mi vo vačku zavibroval mobil. Bola to smska. Smska od človeka , od ktorého by som to čakala najmenej..
 

4 people judged this article.

Comments

1 little.styles little.styles | 9. march 2012 at 12:24 | React

Grrr a zas ma naťahujú! :D Ja natiahnem toten krk Mikayle!!! Jhoj .. Ale úžasné ♥

2 Tinush Tinush | 9. march 2012 at 12:30 | React

Super časť!! Dúfam že Nellie za Vanessou príde!! :)) A stavím sa že tam budú aj chalani :D Dnes ešte jednu prosím!! :)

3 Laura Laura | Email | 9. march 2012 at 14:09 | React

s vanessinho pohladu ..určite boli v lietadle chalani:))) som zvedva na dalšiu super:)

4 KačerDonald KačerDonald | 9. march 2012 at 18:01 | React

Kokšo vždycky také napínavé

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama