62.časť

13. march 2012 at 20:09 | *Nessa* and *Nellie* |  Story
Baby , zajtra držte palce , jasan?! (Monitor) . Ale my to zvládneme , veď nie sme až také sprosté (dúfam). Ale to je jedno , je tu ďalšia časť !! :D
BTW , čo robíte ? Ja sa tu rozplívam nad Flash Mob Lady Gaga vo Francúzsku. zaujímavé a ako som sa dočítala na FB , malo by sa také čosi robiť v lete . Už vidím , ako naši nevzdelaní slovenskí spoluobčania budú pozerať , že čo to má byť.
P.S . Ako ste na tom s challenge? Ja jedávam jogurt vidličkou(ak je hustý) alebo ho pijem. A moju obľúbenú polievku som dnes pila slamkou :D
No fájn ! Koniec kecania . Príjemné čítanie Directionerky ;D


->*Vanessa*

"Gemma potratila !" vyhŕkol na mňa a ja som nevedela čo mám povedať.
"ČO??!?!" vykríkla som. "Ako sa to stalo?"
"Ja neviem, vraj sa to stalo už asi pred dvoma dňami. Spadla na brucho áá...ale nehovor to nikomu, ani Nellie. Vraj nechcú, aby sme sa kvôli tomu rozrušovali, potom nám to oznámia spoločne."
"Och bože, je mi to ľúto, kde sú teraz?"
"Sú z toho obidvaja na dne, ale zaplatil som im dovolenku, nech si idú oddýchnuť." hovoril už pokojnejšie, ale ja som bola stále mimo. "Mimochodom pamätáš si to dievča, Clarie?"
"Hej, včera sme sa rozprávali... Prečo ?"
"Jej otec je správca hotela, len aby si vedela. A zajtra mám prísť za ním, takže ťa prídem navštíviť."
"To je super oci." usmiala som sa.
"Dobre Nessa, musím končiť, ahoj." pozdravili sme sa a zložila som. Chúďa Gemma, je mi to tak strašne ľúto. A Filipa tiež, tak sa na to malé tešil. Hodila som mobil na posteľ.
"Ahoj Nessa, môžem ?" vošla mi do izby Clarie.
"Oh, samozrejme." usmiala som sa na ňu.
"Kedy chceš ísť ?"
"Môžeme aj teraz, len sa prezlečiem." zakričala som na ňu a začala sa prehrabávať v skrini.
"Fájn, počkám ťa dolu." zabuchla za sebou dvere.
"Asi pol hodinu mi trvalo, dokým som sa prezliekla, alebo skôr len vybrala veci, ktoré si oblečiem. Dolu ma už čakala Clarie. V rukách držala červené vodítko a na jeho konci ležal psík rasy beagle.
"Jééj, to je tvoj, ako sa volá?" zohla som sa k nemu a poškrabala ho za uškom.
"Volá sa Buddy." usmiala sa Clarie.
"To vážne? Tak sa volá pes mojej sestry." usmiala som sa aj ja, keď som si na ňu spomenula. Aj na Buddyho a na moju Zoey, čo asi tak robí? Alebo nehovorím Jack. Nemá do koho rýpať, keď nie som doma. Chudáčik.
"Tak poď ideme." Clarie sa ešte rozlúčila s nejakým pánom, ktorý stál pri nás. Pravdepodobne jej oco. Rozprávali sa po francúzsky, takže som nič nerozumela. Clarie ma potom zobrala pri Eiffelovku.
"To je nádherné." rozplývala som sa.
"Ale, koho že to tu nevidím." počuli sme za sebou hlas.
"Ahoj Harry." pozdravila som. "Nemáte byť na skúške ?"
"Máme pauzu." usmial sa.
"Oh, Harry, toto je Clarie. Býva tiež v hoteli. Teda, jej oco je správca."
"Teší ma, Clarie." podal jej ruku a ona chúďatko asi nevnímala.
"Clarie!" drgla som do nej.
"Oh, ahoj. Aj mňa teší." po chvíli sa spamätala a ja s Harrym sme sa iba zasmiali.
"Inak Clarie, nepoznáš nejakú dobrú reštauráciu ? Som hladná." spýtala som sa.
"Nó mám jednu obľúbenú. Je hneď na násmestí, Palais-Royal. Ale ja musím ísť zaniesť Buddyho, ak tam chceme ísť. Počkajte ma, za 15 minút som tu." zakývala nám a rozbehla sa k hotelu. Ten nebol od Eiffelovky ďaleko. Ja som mala na ňu z izby úžasný výhľad.
"No čo Nessa, ako s Niallom? Už sa mi zdá byť nejaký normálnejší." spýtal sa Harry a sadli sme si na lavičku pred Eiffelovkou.
"Ja netuším." vzdychla som si. "Ono je to komplikované."
"Ja viem. On si u mňa vylieva srdce, odkedy sme sem prišli, chudáčik..." zasmial sa Harry.
"To vážne?" zdvihla som obočie. "Oh, počkaj chvíľu." zazvonil mi mobil. Nellie.
"Vanessa! Vanessa ! Hádaj čo, hádaj čo?" zahučala mi do ucha, keď som zdvihla.
"Čo ?! Prídeš sem?" vyhŕkla som nadšene.
"Ale niéé...." škoda. "Mám taký pocit, že z Chrisa a Daniella niečo bude."
"Čože ?" zasmiala som sa." To vážne?"
"Hej, hrkútajú si tu u nás na záhrade. Bože taký pohľad na nich, obidvaja tielka. Och, sexoši." rozplývala sa mi do telefónu.
"Ani mi to nehovor... Odfoť mi ich." prosíkala som.
"Šibe ti ? Musím končiť, idú sem, potom ti ešte zavolám, ahoj." zložila. Ja som sa len zasmiala a dala mobil naspäť do vačku.
"Nellie?" spýtal sa Harry.
"Hej. Doma robí Amora." zasmiala som sa ešte viac.
"Som tu, môžeme ísť." objavila sa Clarie.
"Kam idete ? Aj ja chcem ísť s vami." objavili sa za ňou Zayn a Louis. Clarie sa otočila a normálne som na nej videla, ako stratila dych...

->*Nellie*

Hneď po tréningu som upaľovala von z telocvične. Bola som taká hladná , že tá pieseň ktorú vyhrávali muzikanti , by bol väčší hit ako nejaká pesnička od Gagy.
Moja cesta bola jasná . Nando`s ! Taxíkom som radšej ísť nechcela , tak som išla peši. No viem, že domov budem musieť ísť tým žltým autom. Brr , až ma striaslo.
"Čo to bude?" Opýtala sa ma tá predavačka alebo čo to je. Mohla mať tak 40 a úsmev na tvári sa jej tam asi vryl doživotne.
"Veľké chicken menu bez kečupu , jahodový shake a zmrzlinu s kit kat a čokoládovou polevou." Vysypala som na ňu moju objednávku. Toto "zdravé" jedlo si dávam vždy. Daniell nado mnou krúti hlavou , vraj ako môžem toľko jesť a byť stále chudá. Čo už , mám zrýchlený metabolizmus. Som ako Niall.
"Nech sa páči 6,35." Podala som jej peniaze a odišla som si sadnúť do najzadnejšieho boxu.
Vychutnávala som si tú chuť nezdravého jedla. Keby ma vidí otec , tak ma zabije. Alebo náš riaditeľ. Ten sa stále napcháva len nutričnými tyčinkami a šalátmi. Preto nechodím na obedy do školy. Jedlo=grc. Viem , náš riaditeľ je veľmi divný. Ale ani sa nečudujem. Veď keď človek vyzerá ako kríženec Lil Wayna a Nicky Minaj tak sa aj tak správa..
"A-a-ahoj." Ozval sa ku mne nejaký hlas. Opatrne som zdvihla hlavu a uvidela som dievča , mohla mať tak 10 rokov . Kučeravé hnedé vlasy a hnedé oči. Pripomínala mi Vanessu.
"Ahoj." Usmiala som sa na ňu. Ona len neisto prešla bližšie ku mne.
"Môžem sa s tebou odfotiť?"
"So mnou?" nechápala som. Veď ja nie som Hannah Montana ani nijaká hviezda obľúbená medzi 10 ročnými deťmi.
"Áno. Veď ty chodíš s Liamom alebo s Louisom nie?" nechápala som. No haha. S Louisom ? Veď ten mi je ako druhý brat..
"Ale ja s nikým nechodím." Pokrútila som hlavou a udivene som na ňu pozrela. Pochopila som , až keď mi ukázala album s názvom One Direction. Boli tam fotky , texty piesní , výroky. Pomaly som sa dostala do kapitoly Girlfriends Hneď prvá fotka bol ústrižok z novín. Na jednej fotke som sa objímala s Louisom pred mojim domom keď sme sa lúčili a na druhej bola fotka ako ma Liam ťahá preč z parku.
"Sú to len moji kamaráti. Ale odfotím sa s tebou." Ona sa len usmiala a podala fotoaparát svojej mame. Tá nás odfotila a poďakovala sa.
"Smiem vedieť ako sa voláš?"
"Melanie."
"Tak Melanie , toto by sa chalanom určite páčilo." Rukou som ukázala na jej album.
"Bola si už na ich koncerte?" Ona len pokrútila hlavou a zatvárila sa smutne.
"Môžem ti vybaviť lístok. Teda , ak by si chcela."
"To by bolo od teba pekné." Ozvala sa aj jej mama.
Dala mi jej číslo , aby som sa jej mohla niekedy ozvať.
Po príjemnom zážitku som sa pobrala domov. Pred Nando`s ma už čakal taxík. Na nešťastie tam bol ten divný chlapík. Ale možno si to len namýšľam a divná som ja.
Zaplatila som a vyrútila som sa do domu. Tašku som hodila na pohovku a moju pozornosť upútali dvere na terase. Sedeli tam dvaja chalani. Jeden z nich bol Chris a druhý Daniell.
Skoro som odpadla keď som ich spolu uvidela. Boli len v tielkach ktoré im obťahovalo vypracované telo. Mala som čo robiť aby som sa neutopila vo vlastných slinách. Hneď som musela zavolať Vanesse.
"Vanessa! Vanessa ! Hádaj čo, hádaj čo?"
"Prepáč , ale asi si sa pomýlila." Z telefónu sa ozýval Liamov hlas. Ja krava , vytočila som zlé číslo.
"ja som hlupaňa. Prepáč Liam. Musím končiť , je to súrne!"
"Ale.." Nestihol dopovedať . Ja som ho rýchlo zrušila.
"Vanessa! Vanessa ! Hádaj čo, hádaj čo?"
"Čo ?! Prídeš sem?" Z telefónu som počula Vanessin hlas. Takže som sa trafila.
"Ale niéé....Mám taký pocit, že z Chrisa a Daniella niečo bude." Blažene som sa pozrela smerom na záhradu.
"Čože ? To vážne?" Vanessa sa smiala. Nechápem ,čo je na tom vtipné.
"Hej, hrkútajú si tu u nás na záhrade. Bože taký pohľad na nich, obidvaja tielka. Och, sexoši." Naschval som sa jej rozplývala do telefónu. To robím vždy.
"Ani to nehovor... Odfoť mi ich."
"Šibe ti ? Musím končiť, idú sem, potom ti ešte zavolám, ahoj." Rýchlo som zložila a nahodila som na nich úsmev od ucha k uchu.
Oni na mňa len prekvapene pozreli a myslím , že z mojich očí vyčítali , že nastane obrovský výsluch .
 

5 people judged this article.

Comments

1 Tinush Tinush | 13. march 2012 at 20:23 | React

Sklevá časť na dobrú noc :)) A neboj zajtra Ti držím palce, ale ty mi ich drž tiež :) ;D

2 KačerDonald KačerDonald | 13. march 2012 at 20:28 | React

Kokšo to teda je haluzná časť.

3 little.styles little.styles | 13. march 2012 at 21:11 | React

úžasné jak vždycky :) baby a už tretí krát vám vravím, budem vám držať palce najviac ako sa dá! :*

4 anna anna | 14. march 2012 at 15:45 | React

wau chtela bych videt chrise a daniela :-) och

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement