63.časť

15. march 2012 at 17:18 | *Nessa* and *Nellie* |  Story
Ach bože baby, ten monitor sme teda dobre obidve doondili :// No nič sa nedá robiť, nejako bolo, najako bude. Každopádne teraz tu bude new časť ;)
Enjoy ;P

->*Nellie*
"Ahoj Daniell." Zoširoka som sa usmiala a roztvorila som ruky na znak objatia. Chudák , bol vyľakaný , no objatie mi opätoval.
"Čo ty tu?"
"No , prišiel som za tebou a ty si.."
"Nebola som doma , správne. Sadnúť!" Zhúkla som a obidvom som naznačila , nech si sadnú na pohovku. Myslím , že som ich vydesila ešte viac , ako keď som raz Nesse povedala , že jej zdochol vták.
"Čo vy dvaja ? Hm." Postavila som sa pred nich a dala som ruky v bok. Pripadala som si ako policajt na výsluchu. A to doslova. Už mi len uniforma chýbala.
"My ? Nič." Chris bol nervózny a očividne im to bolo veľmi trápne.
"Nellie. Musím ísť , mama ma zháňa. Bye!" Dan sa zdvihol a upaľoval preč. Jasné , padavka.
"Tak hovor Chris. Budeme tu sedieť dovtedy dokedy mi to nepovieš." Povedala som pokojne a zvalila som sa vedľa neho.
"Je v pohode." Pokrčil ramenami a hral sa so šnúrkou na teplákoch.
"Jasné , aj naša babka je v pohode. Chris , mne môžeš povedať všetko." Prosebne som sa na neho pozrela. On len ťažko povzdychol a rozhodil rukami.
"Páči sa mi!"
"Ja som to vedela. Musíte sa stretnúť zas!" Chris sa len zasmial a pokrútil hlavou.
"Ako to myslíš?"
"Aj on je orientovaný tak ako ty." Rozosmiala som sa a bachla som ho po chrbte.
Moja ďalšia cesta viedla do otcovej kancelárie.
"Ahoj oci." Slušne som ho pozdravila a sadla som si pred neho.
"Ahoj dcérka. Takže zajtra o 8 ráno odlietame. Pôjdem spolu do hotela , no ja mám poradu . Mala by robiť Miranda , takže si vypýtaj izbu a ak budeš niečo potrebovať , povedz jej." Ja som len prikývla a išla som do svojej izby zbaliť sa.
No ja a balenie nie sme kamaráti. Keby si mám zbaliť to , čo potrebujem , bola by to celá skriňa+ botník. Otvorila som kufor , postavila som sa pred skriňu a vyťahovala som odtiaľ veci ktoré sa mi pozdávali . V Paríži bude teplo , takže žiadne teplé veci.
... Po dvoch hodinách som mala zbalené všetko okrem príručnej batožiny. Tam ešte ráno hodím tablet mobil a foťák.
Ležala som na posteli , hladkala som svojho šialeného psa a rozmýšľala som nad tým , ako pomôžem Niallovi. Myslím , že jeden koncert mi bude bohate stačiť. Zazvonil mi mobil. Niall.
"Ahoj Niall." Pozdravila som ho. Prekvapivo milo.
"Ahoj tak čo?"
"Zajtra o 8 odlietam. Takže okolo 10 už budem v hoteli a ubytovaná. Stále platí to , že to nemáš nikomu hovoriť. Jasné?!"
"Samozrejme šéfka."
"Dobre , takže ja ti zajtra zavolám."
"S kým zas voláš Niall?!" Počula som Louisov hlas v pozadí.
"S nikým. Končím , bye." Rýchlo zložil. Ja som sa len zasmiala a mobil som hodila vedľa seba.
Bolo asi 9 hodín , keď som odpochodovala do sprchy. Strávila som tam hádam aj hodinu a bola som celá rozmočená. Blé.
S dobrým pocitom , že zajtra uvidím tých bláznov som zaspala..

->*Vanessa*
"Preboha Clarie, si v poriadku ?" chytila som ju za plece, keď som videla, ako zbledla.
"Oh, áno, áno." nesmelo sa usmiala a pobrali sme sa teda do tej reštaurácie.
"Počkajte, ešte zavolám sesternici, mala som ísť s ňou na obed dnes tiež. Ona je tiež z Anglicka a je tu na prázdninách." oboznamovala nás Clarie, keď sme si sadli a objednali.
"Aká bola skúška ?" spýtala som sa s plnou pusou hranoliek.
"V pohode, len ma trápi Niall." pozrel sa na mňa Harry smutným pohľadom.
"Hej, je taký iný. Nie že iný, ale chýba nám tam tá jeho šibnutá nálada... Mala by si s ním niečo spraviť." žmurkol na mňa Louis.
"Ehmm, nekomentujem a ani sa nemienim vyjadrovať k tejto téme." vyplazila som na neho jazyk.
"Ale vážne Nessa, porozprávaj sa s ním. Už ma nebaví pozerať sa na neho, ako odmieta svoje obľúbené jedlo z Nando´s." konštatoval Zayn.
"Čo máš s Niallom ?" spýtala sa ma Clarie.
"Už nič." vzdychla som si.
"Ale o takých 25 rokov, tri deti a veľký dom s veľkou záhradou, na ktorej sa bude hrať ich šesť vnúčeniec." zaškrnul sa Louis.
"Há há, si véľmi vtipný." zasmiala som sa a so mnou aj Clarie, Zayn a Harry.
Zrazu sa na tej reštaurácii rozleteli dvere a ja som len počula klopkanie "črievičiek" a známu chôdzu. Mikayla. Čo tá tu robí?
Zrazu sa Clarie postavila a objala sa s ňou. Spolu s chalanmi som na ne len nechápavo pozerala. Keď sa doobjímali, Mikayla nás hneď zaregistrovala a na mňa hodila nepríjemný pohľad.
"Toto je moja sesternica..."
"Mikayla.." skočila som Clarie do reči.
"Vy sa poznáte?"
"Bohužiaľ áno." povedala zhnusene Mikayla a sadla si oproti mňa, Zayna a Harryho.Clarie sme potom všetky vysvetlili a ona nám zas povedala, že Mikayla je dcéra jej otca brata. Chvíľu mi trvalo, dokým som to pochopila, ale nakoniec sa mi to podarilo.
"Ako tak počúvam, máte sa rady." zasmiala sa Clarie.
"Ani nevieš ako." nasilu som sa usmiala.
"Héj, ale ja som jej prebrala chalana vieš a ona závidí." povedala Mikayla.
"Čo prosím?!?!" vyletela som na ňu a zhlboka som sa nadýchla, že už idem niečo povedať..
"Kľud Nessa." zasmial sa Harry.
"Nevšímaj si to." počula som Zaynove šepkanie do môjho ucha. Ja som sa len vydýchla a pomaly začala upokojovať. Za takých päť minút som dojedla a zdvihla sa od stola.
"Dobre ja idem. Clarie, prepáč, ale nepotrebujem byť v jej blízkosti. Dúfam, že to chápeš."
Clarie sa na mňa len nechápavo pozrela aj spolu s ostatnými. Ja som sa zobrala a odišla z reštiky.
"Vanessa! Vanessa, počkaj !" počula som, ako na mňa Zayn, Louis a Harry vykrikujú a bežia, smerom ku mne.
"Ideme s tebou." povedali udychčaní. Minimálne štyri hodiny sme sa len tak prechádzali po Paríži a potom sme sa rozhodli, že už ideme naspäť do hotela.
"Čaute, vy kde sa túlate ?" rozhadzoval rukami Liam, ktorý sa na nás vrhol hneď, ako sme vstúpili do hotela.
"Kľud Liam. Ste tu a sme živí s zdraví." uškrnul sa Louis. Liam len pokrútil očami a všetci sme odpochodovali do ich izby. Otvorili sme dvere a v strede izby stál Niall, ktorý s niekým telefonoval.
"S kým zas voláš Niall?!" spýtal sa Louis.
"S nikým. Končím , bye." zložil a usmieval sa na nás ako slniečko. Chalani šli potom niekde, neviem, neregistrovala som kde, ale asi dolu na recepciu niečo doriešiť, alebo čo. Ja som uvidela na stole Niallov mobil. Ja viem, som zákerná, ale musela som sa pozrieť, s kým vyvoláva. Posledné hovory. Čítala som a napäto čakala, aké meno sa tam ukáže. Keď som uvidela Nellieino meno, skoro mi padla sánka.
"Čo tu robíš, Nessa?" počula som Niallov hlas.
"Nič, nič." rýchlo som odložila mobil a od nervozity som si začala hrýzť spodnú peru."No nič, idem už do svojej izby..." rozbehla som sa do izby.
"Počkaj Nessa..." rozbehol sa za mnou aj Niall, ale ja som sa robila, že ho nepočujem a silno som za sebou zabuchla dvere. Prečo by Niall volal s Nellie ? Možno sa iba tak rozprávali, ale prečo by nám to nepovedal? - takéto otázky mi behali hlavou v sprche. Potom som si ľahla do postele a keďže ma dosť boleli nohy z toho chodenia po Paríži, celkom mi to padlo. Takže som hneď, behom 5 minút zaspala.

 

3 people judged this article.

Comments

1 little.styles little.styles | 15. march 2012 at 17:58 | React

dokonaléééé! ♥ ale ten monitor ma mrzí no :/ a píšte ďalšiu, som zvedavá! :)

2 Tinush Tinush | 15. march 2012 at 18:07 | React

Skvelá časť!! :) Teším sa na ďalšiu
A ak sa smeim opýtať - ako ste dopadli ? lebo ja katastrofálne!!!! :((

3 KačerDonald KačerDonald | 15. march 2012 at 18:09 | React

Suprové. A s tým monitorom to určite nebude až také zlé.

4 Laura Laura | Email | 15. march 2012 at 20:35 | React

super kedy bude dalšia?:)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement