64.časť - Nellie

15. march 2012 at 22:00 | *Nessa* and *Nellie* |  Story
Chceli ste vedieť tie percentá, tak obidve 80 % zo soliny a 65 % & 45% z matiky.Neviem, čo sme robili, ale už si nikdy cez žiadnu veľkú písomku nespievam pesničku o Káčerove -.-" :D Ale hlavne, že sme zdraví a už veľa kecám :D
Ďalšia čáásť a inak opäť sa to akosi nezmestilo do jedného, takže to bude rozdelené z pohľadov :))


*Nellie*
"Vstávaj Nellie." Otec mnou triasol ako by išlo o život. Niekedy ho vážne nechápem . Veď to je len lietadlo ..
"Vstávaj Torresová! Za pol hodinu musíme byť na letisku!" Strhol zo mňa paplón a odišiel. Jeho slová ma dokonale zobudili. Len pol hodina ?! Veď to nestihnem.
Behala som po dome ako blázon a hľadala som zubnú pastu. Dokonca som sa išla pozrieť aj do Mikayliných topánok , či tam ešte nejaká nezostala . No smola. Na čo som si ja blbá balila zubnú pastu už včera ?!
Nakoniec som si zuby umyla iba čistou kefkou a do úst som si nasypala asi 500 žuvačiek.
... Našťastie som to všetko stihla. Ešte než som nastúpila , babka mi do ruky strčila jablko. Vraj raňajky..Haha. Chcela by som vidieť Nialla , ako by sa tváril , keby mal na raňajky len jablko. Ale lepšie ako nič.
Na letisku sme boli za pár minút. Nemuseli sme čakať , keďže sme išli súkromným lietadlom. Nemám rada takéto vymoženosti. Radšej nech otec šetrí , doba je zlá.
"Dobrý deň pán Torres. Slečna Torresová." Pozdravil nás veľký tučný chlapík a zobral nám naše veci. Pripadala som si ako vo filme , naozaj.
Keď sme sa pokojne usadili v lietadle , začala som v hlave uvažovať , či mám všetko. Viem , som skorá , ale to ja vždy.
"Tu máš Nellie. A s rozumom!" Otec mi do rúk podal jeho kreditku a divno sa zaškeril.
"Oci , ty máš teplotu?" Nechápavo som na neho pozrela a rukou som mu skúsila čelo. Nič , studené ako ľad. Niekedy ho naozaj nechápem ! Tá Jane mu teda učarovala.
Let prebehol v pohode , teda až na pár otcových nevydarených vtipov. Dobre , klamem. Nebolo ich pár ale hodne.
Hneď ako sme pristáli , vyletela som z lietadla ako raketa. Už som ho vážne nemohla počúvať. To by som radšej počúvala nejakého opitého Číňana ako rozpráva o Chuckovi Norrisovi.
...Pár minút na to sme už spokojne sedeli v aute. Ja s mp3kou v ušiach , aby som zas nemusela počúvať otca. Spokojne som si pohmkávala melódiu pesničky od Colplay a pozerala som na Paríž. Síce len z okna auta , ale aj to poteší. Tak dlho som tu nebola..
"Sme tu. Ber si tašky." Otec ma pobúchal po ruke , aby som sa prebrala a už ho nebolo. Nemotorne som vystúpila z auta , schmatla som dva kufre a išla som do hotela. Dávala som si pozor , aby ma nikto nevidel. Som predsa inkognito , no nie ?
"Ahoj Miranda."
"Neliie , si to ty ? Och bože ako rada ťa vidím!" Miranda sa natiahla cez pult a objala ma. Miranda , sympatické 32 ročné žieňa , pôvodom zo Španielska. Kedysi nás strážievala.
"Potrebujem izbu."
"Hmm. Apartmán na poslednom , môže byť?" Ja som len prikývla a rozhliadla som sa po hoteli. Toľko ľudí. Divím sa , že to všetko zvládajú.
"Ďakujem . Ale , nevieš že som tu , ok?" Miranda len prikývla. Zobrala som si klúčik od apartmánu a išla dom do výťahu.
Izba bola.. prenádherná , ale to je každá v hoteli. Kufre som hodila na bok , zvalila som sa na posteľ a vytočila som Niallove číslo.
"Niall ?"
"No ? Už si tu?"
"Hej. Posledné poschodie , izba 14C. Čakám na teba!"
"Dobre , hneď som tam." Sama pre seba som prikývla a zložila som .
Ani som sa nevybaľovala. Keď Nessa zistí , že som tu , pôjdem pravdepodobne s ňou na izbu.
"Som tu! Nemohol som vymyslieť výhovorku."
"Mal si povedať , že sa ideš najesť."
"Aj som povedal." Len som sa zasmiala a rukou som mu naznačila , nech si sadne ku mne.
"Niall , to čo si spravil , nebolo pekné." Začala som . Najskôr mu musím tak mierne vynadať a potom mu pomôžem. Viem , divné..
"Ja viem. Bol som zlý ku všetkým.. K tebe a hlavne k Vanesse. Mal som jej veriť. Aj som jej veril lenže.. Mikayla. Ale ona pre mňa neexistuje. Milujem len Nessu , vždy som ju miloval.." V jeho očiach sa mu zaleskli slzy. No skúsil by sa rozplakať ! To by som sa rozrevala aj ja..
"A prepáč mi. To vtedy ako som ťa udrel a.."
"Niall. V pohode. Máš odpustené! Ale teraz ma počúvaj." Niall spozornel , akoby začul slovo jedlo. Neviem prečo , no začala som sa nekontrolovateľne smiať.
Môj smiech ustal až po 5minútach.
"Dobre. Takže.. Dnes máte koncert , ako dobre viem. Najskôr sa postaraj o to , aby naň Nessa išla. Usaď ju do prvého radu a venuj jej pesničku. Len jej , nikomu inému." Podľa mňa, dobrý nápad. Ako poznám Nessu , dostane ju to.
"To je výborný nápad !! Ďakujem Nellie , ďakujem!" Niall na mňa skočila skoro ma dolámal.
"Za málo. A ešte , potrebujem priepustku do zákulisia. Chcem ostatných prekvapiť."
"Dobre. Poviem Paulovi , aby ťa počas koncertu zaviedol do šatne. Teraz musím ísť , máme generálku. O 7 večer sa to začína.. Takže príď k zadnému vchodu. Maj sa a ešte raz ďakujem!" Ešte raz ma objal a už ho nebolo.
Divné chlapča. Fakt..


 

3 people judged this article.

Comments

1 Tinush Tinush | 15. march 2012 at 22:11 | React

"Divné chlapča. Fakt.." toto ma totálne rozosmialo :D :D A náhodou ten monitor máte super.. Ja mám matiku 85% a slovinu 68% :// Ja osobne si myslím že som to strašne posrala :D

2 KačerDonald KačerDonald | 16. march 2012 at 16:18 | React

Ešteže ten Niall dostal rozum.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement