Never give up.

20. september 2012 at 18:19 | Nellie |  Other
Zapla som word a...
Vzniklo z toho toto. Nič moc , ale predsa len niečo ;))
Vaše komentáre k poslednému článku... bože. Ja vás tak ĽÚBIM ! NAJVIAC ♥♥♥♥(srdiečka , kurňa nezabudni na srdiečka!!!!!!!!!)♥♥ :D
Ok , dosť bolo rozkoše :D
Zajtra je piatok , máme 4 hodiny , mám akúsi dobrú náladu , takže dúfam, že mi vydrží do zajtra :))
Ja letím počúvať Majka ŠPIRITA ! :D Je super , ach ^^

Hope , you'll like it :)xx

Sedela som na stoličke vo veľkej miestnosti , zvanej maskérňa. Svetlo mi nepríjemne svietilo do očí , čo spôsobilo , že v odraze zrkadla sa na mňa pozeralo niečo , čo sa ani len z ďaleka nepodobalo na mňa.
"5 minút!" Ozvalo sa od zverí a režisér znova zmizol. V hlave som si stále opakovala záverečnú choreografiu. Bála som sa. Tak veľmi som sa bála , že to pokazím. Že ich sklamem , všetkých.
"Angela , si pripravená?" Jej parfúm ma nepríjemne zašteklil na nose. Hneď som vedela , kto to je.
"Áno pani Lowrensová , myslím , že som." Iba prikývla a zmizla. Vždy som mala pocit , že ma nemá rada , že je na mne zasadnutá , ale to bol len pocit. Až teraz som si uvedomila , že chcela , aby zo mňa niečo bolo , chcela , aby som bola dobrá.
"Minúta!" Ešte raz som sa na seba pozrela v zrkadle. Zvládnem to , kvôli nim.
Pomaly som vykročila k veľkému červenému závesu. Ostatné dievčatá boli vysmiate ako slniečka na hnoji. Závidela som im.
No pre nich to nebolo tak dôležité . Pre mňa áno. V poslednom ročníku musím získať ponuku. Musím. Inak skončím niekde v plesnivej miestnosťami s ostatnými. A to nechce. To nie je to , prečo som sem išla.
"3,2,1. Môžete nastúpiť." Simone , Ella , Gabrielle , Lucy , Elizabeth a na koniec ja.
Svetlá sa zasvietili a ja som okamžite uvidela tváre . Tváre plné očakávania.
No očami som hľadala len jeho, aj keď som vedela , že nepríde. Nebola som nahnevaná , nie.
Vedela som , že má povinnosti a že nemôže len tak odísť. Stačilo mi vedomie , že verí , že to zvládnem. To pre mňa znamenalo v tej chvíli veľmi veľa.
V prvom rade , sedeli oni. Tí , ktorí ma už od piatich rokov podporujú , tí , ktorí mi dávajú viac lásky , ako moji rodičia. Teta Becky a strýko Ben
.
Tak Angela , ideš na to. Balet je to , čo chceš. Balet je tvoja budúcnosť. Zvládneš to , všimnú si ťa. Zvládneš to Angela !!
"Bolo to famózne! Úžasné! Niečo neopísateľné !" Ani som nevedela , koho objímam. Duchom som bola niekde úplne inde.
Stále som nemohla uveriť tomu , že som to zvládla .
Nevedela som , prečo práve balet. A teraz už viem . Napĺňa ma to.. Neviem , ako je možné aby ma niečo takéto robilo šťastnou.. Neriešim to.
Ale viem , že toto je to , čo chcem. Viem to.
"Angela , myslím , že niekto na teba čaká." Usmiala sa na mňa Simone a pustila ma z jej zovretia. Nechápavo som na ňu pozrela , no keď som uvidela , ako sa opiera o kulisu , so širokým úsmevom , nevedela som , či sa mám smiať , alebo plakať. Od šťastia.
Rozbehla som sa k nemu najrýchlejšie ako som vedela. Roztvoril svoju náruč a okamžite som pocítila jeho ruky na mojom páse.
Pomaly som vdychovala jeho krásnu vôňu a vychutnávala som si túto chvíľu.
"Ako si.."
"Prišiel som skôr , aby som ťa mohol vidieť. Bola si úžasná , Ang. Som na teba tak neskutočne hrdý." Usmial sa a pobozkal ma.
Bolo to ako dar , cítiť po 3 mesiacoch jeho pery na mojich. Netrvalo to dlho , na aj tak som mala pocit , akoby to bola celá večnosť.
"Som rada , že si tu."
"Ver mi , aj ja." Zasmial sa a ešte raz ma pobozkal.
"Angela! Zlatko!" Teta Becky ku mne bežala ako neriadená strela a Ben tak isto. Obaja ma uväznili v spoločnom objatí a nie a nie ma pustiť.
"Dobre , už by aj stačilo. Dochádza mi kyslík!" Zasmiala som sa a očkom som pozrela na neho. Usmieval sa.
"Och bože , ja som si ťa ani nevšimla. Liam , máš nový účes?" Nie aby sa ho opýtala , ako sa má. Veď načo. Vlasy sú lepšie.. Typická teta.
"Áno mám. Ako sa máte?" Aspoň niekto zdvorilí.
"Angela , poď prosím so mnou." Zjavila sa pri mne Lowrensová , s vážnym výrazom v tvári.
Celá preľaknutá som kráčala za ňou cez dlhú chodbu. Triasla som sa ako osika. Od strachu.
"Angela , toto je slečna Evansová."
"Teší ma . Ja som Angela.."
"Morrisová, viem. Som riaditeľkou vysokej školy muzických umení a bolo by nám cťou , ak by ste šudovali na našej škole. S plným štipendiom , samozrejme..."

**
"Mami ! Pomôž mi!"
"Už idem!.. Liam , prosím ťa , mohol by si dať na to pozor?" Ukázala som na trúbu , v ktorej sa práve vyhrieval koláč."
"samozrejme láska." Usmial sa a na ruku si natiahol rukavicu.
"Čo sa deje Becky?"
"Zaviežeš mi to , prosím?" Malá ukázala na cvičky , ktoré mala na nohách. Úsmev na perách sa mi zväčšil ešte viac.
Asi som sa zamyslela , pretože do mňa jemne drgla a svojim krásnymi očami po Liamovi ukázala opäť a cvičky.
Boli sme na ňu tak hrdý. Zdedila po nás všetko dobré. Mala Liamove oči a moje havranie vlasy. Krásny hlas a balet jej išiel lepšie , ako abeceda.
"Tak , hotovo."
"Ďakujem mami." Iba som sa usmiala a sledovala som ju , ako kráča k veľkému zrkadlu na začiatku izby.
"Celá ty." Liam , s koláčom v ruke sa na mňa usmial a následne si sadol za mnou na zem.
"Pamätáš , ako sme sa prvý krát stretli?"
"Jasné , že áno. Tak strašne som ťa neznášala.."
"A teraz ma ľúbiš."
"Najviac.."
 

6 people judged this article.

Comments

1 Domi Domi | 20. september 2012 at 19:22 | React

Nádherné! :-) (Bože, nepamätám si kedy som tu naposledy zanechala komentár :D )

2 niki niki | 20. september 2012 at 20:11 | React

Krasa :-)

3 little.styles little.styles | 20. september 2012 at 21:08 | React

úplne mega gigaaaaa!!!!!♥♥♥ srdiečkujem ťa :*

4 mojepribehyonedirection mojepribehyonedirection | 21. september 2012 at 16:15 | React

úžasneee!!!!

5 Eli Eli | 22. september 2012 at 9:14 | React

iba jedno slovo: nádhera!!! :)

6 Mima Mima | Email | 22. september 2012 at 12:12 | React

super časť :3 :-)

7 Christie Christie | Web | 30. september 2012 at 14:25 | React

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement